Gitarová výuka - konzultácie - workshopy

Nová sekcia na diskusnom fóre "Gitarová výuka - konzultácie - workshopy"


Obsah fóra Sebarealizácia Teória STUPNICE, kto sa má v nich vyzna?? Načo vôbec sú?

STUPNICE, kto sa má v nich vyzna?? Načo vôbec sú?

...akordy, stupnice a iné, rady a tipy či už pre začiatočníkov alebo pokročilých

marianguitar Obrázok užívateľa
V.I.P.
V.I.P.

Príspevky: 8055
Obrázky: 327
Bydlisko: Piešťany, SR

Ďalší pojem, síce možno viacej známy ale o to rozmanitejší. Čo sú to stupnice, načo ich využívame. Aké kto poznáte? Čo je pre ne typické? Pripojte sa do debaty o stupniciach!
Naposledy upravil marianguitar dňa 08 Jún 2007, 16:54, celkovo upravené 1

gumm Obrázok užívateľa
okukávač
okukávač

Príspevky: 193
Bydlisko: Trenčín
Potrebujem konkrétne vysvetlenie. Aký je rozdiel medzi stupnicou durovou a molovou ale nie len teoreticky ale ako to poznám podľa sluchu? Moj známy, dlhoročný muzikant to rozozná bez toho aby sa mi pozeral na hmatník čo hrám! :P
Máme pred sebou stále a stále nové méty!

mupino Obrázok užívateľa
okukávač
okukávač

Príspevky: 195
gumm píše:
Potrebujem konkrétne vysvetlenie. Aký je rozdiel medzi stupnicou durovou a molovou ale nie len teoreticky ale ako to poznám podľa sluchu? Moj známy, dlhoročný muzikant to rozozná bez toho aby sa mi pozeral na hmatník čo hrám! :P


Tvoj známy to má ako sa hovorí už "v uchu"! Podstatný rozdiel (nielen podľa teórie) je ten, že durová stupnica má na svojom III. stupni veľkú terciu, ktorá znie tvrdo tak, veselo. Naopak molová stupnica má na III. stupni terciu malú. Táto znie naopak smutne, zádumčivo. A podľa toho sa dajú rozoznať pomerne ľahko durové a molové akordy a tiež durové alebo molové stupnice.
8)
Girarista rocker

gumm Obrázok užívateľa
okukávač
okukávač

Príspevky: 193
Bydlisko: Trenčín
mupino píše:
Tvoj známy to má ako sa hovorí už "v uchu"! Podstatný rozdiel (nielen podľa teórie) je ten, že durová stupnica má na svojom III. stupni veľkú terciu, ktorá znie tvrdo tak, veselo. Naopak molová stupnica má na III. stupni terciu malú. Táto znie naopak smutne, zádumčivo. A podľa toho sa dajú rozoznať pomerne ľahko durové a molové akordy a tiež durové alebo molové stupnice. 8)


Čo je veselé a čo smutné, to vy som akosi vedel rozoznať, ale čo je III.stupeň to neviem. :oops: :cry:
Máme pred sebou stále a stále nové méty!

marianguitar Obrázok užívateľa
V.I.P.
V.I.P.

Príspevky: 8055
Obrázky: 327
Bydlisko: Piešťany, SR

gumm píše:
Čo je veselé a čo smutné, to vy som akosi vedel rozoznať, ale čo je III.stupeň to neviem. :oops: :cry:


Musíš si to trochu naštudovať ak o to máš záujem. Na začiatok rýchle vysvetlenie: Najzákladnejšou stupnicou je stupnica C dur = diatonická stupnica = základná diatonická rada.

I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII (stupeň)
c - d - e - f - g - a - h - c1 (tóny stupnice c dur)
Medzi tónmi "c" - "e" je vzdialenosť veľkej tercie (4 poltóny) no a to je práve DUR.

Paralelnou molovou stupnicou je A mol:
I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII (stupeň)
a - h - c1 - d1 - e1 - f1 - g1 - a1 (tóny stupnice A mol)
Medzi tónmi "a" - "c1" je vzdialenosť vmalej tercie (3 poltóny) no a to je práve MOL.
Táto molová stupnica je odvodená od VI. stupňa vyššie uvedenéj durovky. preto sa jej hovorí paralelná mol. A mol stupnica má rovnaké tony ako C dur.
A máš prvý základ.
8)
Naposledy upravil marianguitar dňa 08 Jún 2007, 16:52, celkovo upravené 1

klocek Obrázok užívateľa
okukávač
okukávač

Príspevky: 142
gumm píše:
Potrebujem konkrétne vysvetlenie. Aký je rozdiel medzi stupnicou durovou a molovou ale nie len teoreticky ale ako to poznám podľa sluchu? Moj známy, dlhoročný muzikant to rozozná bez toho aby sa mi pozeral na hmatník čo hrám! :P


Inak ak chceš bližšie okolo stúpníc na nete poklikaj:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Stupnice_(hudba)
http://www.pixy.cz/apps/stupnice/ toto je dobré aj s hmatníkom!
http://dusan.pc-slany.cz/hudba/stupnice.htm
http://scales.host.sk/index2s.php
http://portal.gitarista.sk/index.php?op ... 2&Itemid=0
http://portal.gitarista.sk/index.php?op ... 4&Itemid=0
Nech žije muzika a muzikanti!

marianguitar Obrázok užívateľa
V.I.P.
V.I.P.

Príspevky: 8055
Obrázky: 327
Bydlisko: Piešťany, SR

Stupnice tvoria jeden zo základných pilierov pre fungovanie improvizácie a pre stavbu gitarových (ale nielen gitarových) sól. Ak poznáš aspoň základné stupnice a vieš ich aj prakticky zahrať na hmatníku gitary máš o krok bližšie k tomu že "splodíš" aj nejakú tú vyhrávku či vlastné sólo. Alebo niečo zaimprovizuješ. 8)
Naposledy upravil marianguitar dňa 08 Jún 2007, 16:55, celkovo upravené 1

Poslať 01 Jún 2007, 13:37
marianguitar Obrázok užívateľa
V.I.P.
V.I.P.

Príspevky: 8055
Obrázky: 327
Bydlisko: Piešťany, SR

Stupnice
Usporiadaním tónov podľa výšky (kmitočtu) vznikajú tónové sústavy. Pri takomto usporiadaní vznikne rada tónov (v notovej osnove hovoríme o usporiadaní nôt) v ktorej tóny postupujú vždy smerom od nižšieho k vyššiemu. Určitá časť tejto rady môže tvoriť stupnicu.
S t u p n i c a - je rad tónov, ktoré sú usporiadané podľa svojej výšky. Ak tóny smerujú od nižšieho k vyššiemu tvorí stupnica vzostupnú radu. Ak hráme takúto stupnicu od najvyššieho tónu smerom k najnižšiemu vznikne zostupná rada. Z funkčného hľadiska je stupnica umelým útvarom a z praktického hľadiska je útvarom technickým. Stupnicami si gitarista precvičuje a zdokonaľuje prstoklad a techniku hry. Stupnice tvoria základ tónového materiálu pri stavbe gitarových sól a melodiky. Stupnice sa delia podľa dvoch základných hľadísk:

Základnú diatonicku stupnicu od C tvorí pôvodná Diatonická rada:
C - D - E - F - G - A - H / c - d - e - f - g- a - h / c1 - d1 - e1 - f1 - g1 - a1 - h1 atd.

Stupnice päťtónové - pentatoniky
Táto rodina stupníc sa skladá z piatich tónov, preto aj názov pentatoniky. Všetky najznámejšie pentatoniky sú "anhemitonické" - neobsahujú interval malej sekundy - ½ tón. Základom odvodenia pentatonik je prirodzená pentatonika. Táto spolu z bluesovou pentatonikou sú z pentatonik v praxi najpoužívanejšie.
1 = čistá prima, 2 = veľká sekunda, 3b = malá tercia, 3 = veľká tercia, 4 = čistá kvarta, 5 = čistá kvinta 6 = veľká sexta, 7b = malá septima, 7 = veľká septima, I. ? V. stupne stupnice.

Prirodzená pentatonika
Vznikne postavením štyroch čistých kvínt nad seba: 1 - 5 - 9 - 13 - 17, od C to budú tóny: C - G - d - a - e1. Ak usporiadame tieto tóny do jednej oktávy podľa výšky dostaneme sled tónov: C - D - E - G - A. (alebo: c1 - d1 - e1 - g1 - a1), čo zodpovedá intervalovej skladbe 1-2-3-5-6.
Každý tón stupnice tvorí stupeň označený pod notovou osnovou rímskou číslicou. Rozsah tejto stupnice je určený jej rozpätím - intervalom medzi okrajovými tónmi (I. a V. stupňom) a tvorí ho veľká sexta. Aby Vás to neplietlo!

Bluesova pentatonika
Vznikne odvodení z prirodzenej pentatoniky tak, že začneme jej V. stupňom:
Táto stupnica má dva tzv."blue" tóny malú terciu (na II. stupni) a malú septimu (na V. stupni). Je potrebné si uvedomiť, že V. stupňom prirodzenej pentatoniky je sextový interval a na tomto tóne sa odvodzuje aj bluesova pentatonika. Táto je potom paralelnou stupnicou k prirodzenej pentatonike. (c1 - prirodzená pentatonika, a1 - bluesova pentatonika. Majú rovnaké tóny ale začínajú iným základným tónom.)
Naposledy upravil marianguitar dňa 03 Jan 2011, 12:14, celkovo upravené 9

Poslať 01 Jún 2007, 13:42
marianguitar Obrázok užívateľa
V.I.P.
V.I.P.

Príspevky: 8055
Obrázky: 327
Bydlisko: Piešťany, SR

Stupnice šesťtónové - hexatoniky
Z historického hľadiska ich odvodzujeme pridaním ďalšej kvinty alebo vyplňovaním maloterciových medzier v pentatonikách:
Tieto stupnice sú typické tým, že obsahujú šesť tónov. Tvoria spojovací článok medzi päť a sedem tónovými stupnicami, ktoré sú najpoužívanejšie.

Prirodzená šesťtónová (hexatonika)
Vznikne postavením piatich čistých kvínt nad seba: 1 - 5 - 9 - 13 - 17 - 21, od C to budú tóny: C - G - d - a - e1 - h1. Ak usporiadame uvedené tóny do jednej oktávy podľa výšky dostaneme sled - zoskupenie tónov : C - D - E - G - A - H. (alebo: c1 - d1 - e1 - g1 - a1 - h1) čo zodpovedá intervalovej skladbe 1 - 2 - 3 - 5 - 6 - 7. Rozsah tejto stupnice je určený intervalom medzi I. a VI. stupňom a tvorí ho veľká septima.

Bluesova hexatonika
Odvodenie tejto stupnice nevychádza z prirodzenej hexatoniky ale jej tóny sú vyhľadávaným materiálom ku stavbe gitarových sól. Táto stupnica má oproti bluesovej pentatonike ďalší blue tón - zmenšenú kvintu (5b)
Táto stupnica má tri "blue" tóny malú terciu (na II. stupni), zmenšenú kvintu (na IV. stupni) a malú septimu (na VI. stupni). Poltónové kroky medzi kvartou (f1), zmenšenou kvintou (gb1) a kvintou (g1) dotvárajú jej nezameniteľný charakter.
Naposledy upravil marianguitar dňa 03 Jan 2011, 12:15, celkovo upravené 2

Poslať 01 Jún 2007, 13:52
marianguitar Obrázok užívateľa
V.I.P.
V.I.P.

Príspevky: 8055
Obrázky: 327
Bydlisko: Piešťany, SR

Stupnice sedemtónové - septatoniky
Ak by sme v šesťtónovej prirodzenej stupnici vyplnili posledný terciový interval (e1 - g1) dostali by sme stupnicu sedemtónovú. Sedemtónové stupnice je možné odvodiť aj z pentatoniky prirodzenej a bluesovej postupným vyplňovaním malých tercií.
Tým dostávame z každej uvedenej pentatoniky štyri rôzne (diatonicke) stupne. Je zvláštnosťou, že keď by sme vychádzali pri odvodení sedemtónových stupníc z pravidla stavania čistých kvínt nad seba, vyšla by nám ako prirodzená septatonika (sedem tónová stupnica) lýdicka stupnica. Podľa povahy tercie (či ju má sedemtónová stupnica malú alebo veľkú) ich rozdeľujeme na durové (z veľkou terciou) a molové (z malou terciou). Táto "kvalita tercie" určuje tzv. tónorod. Toto rozdelenie používame dodnes.
V minulosti, keď ešte nebol zavedený pojem tónorod používala hudba v stredoveku aj iné stupnice, ktoré nazývala módy. V súčasnosti tvoria tieto stupnice veľmi obľúbený materiál k stavbe gitarových sól a melódií. Každú sedemtónovú stupnicu pridaním oktávového tónu (VIII. stupňa) môžeme rozdeliť na dve rovnaké polovice po štyroch tónoch. Týmto útvarom hovoríme tetrachordy. Krajné tóny každého tetrachordu tvoria interval kvarty.

Stredoveké stupnice - mody
Ich usporiadanie sa datuje od 16. storočia tak ako ich zachytil teoretik Glareanus. Tu je už uvádzaná aj durová a molová stupnica. Stredovekým stupniciam sa hovorilo mody - z latinského modus = spôsob. Vznik tejto skupiny stupníc vychádza z diatonickej rady: c - d - e - f - g - a - h / c1.
Mních Guido z Arezza zaviedol vyučovaciu metódu, pri ktorej sa predspevovala pôvodná Diatonická rada postupne vždy o stupeň vyžšia. Každý z týchto módov mal svoj nezameniteľný charakter. Posunutím tónov diatonickej rady sa zmenili aj intervalové vzdialenosti medzi jednotlivými tónmi. Z  II. stupňa sa stáva I. stupeň, z III. stupňa sa stáva II. stupeň atď.. Stredoveké stupnice sa označujú aj ako cirkevné, pre svoj pôvod vzniku. Odvodíme si ich a vysvetlíme ich prstoklady.
Názvy jednotlivých módov sú gréckeho pôvodu. Jednotlivé módy je možné vytvárať od ktoréhokoľvek tónu chromatickej rady. Pre porovnanie tónov na jednotlivých stupňoch si uvedieme modálne stupnice (mody) od rovnakého základu. Povahou patrí iónska, lýdicka a mixolydicka stupnica medzi durové stupnice a dórska, frygicka, aiolska a lokrijska medzi molové stupnice.
Či je stupnica durová alebo molová určíme podľa kvality III. stupňa každej sedemtónovej stupnice. Ak je na III. stupni veľká tercia (porovnávaním zo základným tónom stupnice) ide o stupnicu durovú. Ak je na tomto stupni tercia malá, ide o stupnicu molovú. Takto sa určuje "tónorod stupníc". Je to tak trochu ako určenie pohlavia (obrazné prirovnanie) u živočíchov - samec - samica, žena - muž, durová - molová. Tónorod je určenie "pohlavia" stupníc v prenesenom slova zmysle.
Durové stupnice znejú tvrdšie (veľká tercia) a veselšie, molové stupnice znejú mäkšie - melancholicky (malá tercia) akoby smutnejšie - vážnejšie. Delenie stupníc na dve základné skupiny (dur - mol) podľa kvality tercie (tónorod) zaviedla až moderná notácia. V stredoveku v časoch rozkvetu modálnej harmónie pojem tónorod nebol v tomto ponímaní známy.

Stupnice (módy) dórska, frygicka, aiolska a lokrijska majú na III. stupni malú terciu a sú teda molové (molový tónorod). Dórska molová má netypickú veľkú sextu, frygicka má na druhom stupni malú sekundu a lokrijska má netypické dva intervaly: malú sekundu a zmenšenú kvintu. Aiolska stupnica - modus je identická z diatonickou molovou stupnicou. Ostatné stupnice iónska, lýdicka a mixolýdicka sú povahou tercie (na III. stupni je veľká tercia) durové. Lýdicka z neobvyklou zväčšenou kvartou a mixolýdicka z netypickou malou septimou. Iónska stupnica - modus je rovnaká ako diatonická dur a jej tóny sú totožné v základnom tvare aj zo základnou diatonickou radou. Celá rodina modálnych stredovekých stupníc obsahuje v rámci susedných intervalov vzdialenosti malej a veľkej sekundy.

Iónska stupnica - Iónsky modus
V literatúre je tiež niekedy označovaná aj ako jónska. Túto stupnicu tvoria tóny základnej - pôvodnej diatonickej rady. Táto stupnica je zhodná z diatonickou durovou stupnicou a tvorí základ pre odvodenie všetkých dnešných stupníc. Poltónové vzdialenosti sú medzi II. a III. a tiež medzi VII. a VIII. Stupni:

Dórska stupnica - Dórsky modus
V literatúre býva označená niekedy aj ako dóricka stupnica. Tónorodom (povahou tercie) patrí medzi molové stupnice. Typická pre túto stupnicu je veľká sexta na VI. Stupni, čo je pre molovú stupnicu netypické. Tomuto intervalu v molovej stupnici sa preto hovorí "dórska sexta". Odvodzujeme ju od II. Stupňa iónskej stupnice.

Frygicka stupnica - Frygicky modus
Je molová stupnica s malou sekundou na II. stupni. V tejto súvislosti sa hovorí aj o tzv. "frygickej sekunde". Odvodzujeme ju od III. stupňa iónskej stupnice.

Lýdicka stupnica - Lýdicky modus
Na III. Stupni má veľkú terciu, teda ide o durovú stupnicu. Typická pre túto stupnicu je zväčšená kvarta tzv."lýdicka kvarta" na IV. stupni. Ostatné tóny sú zhodné z iónskou stupnicou. Odvodzujeme ju od IV. stupňa iónskej stupnice.

Mixolýdicka stupnica - mixolydicky modus
Je tiež durová z typickou malou tzv. "mixolýdickou septimou". Ostatné tóny sú zhodné z iónskou stupnicou. Odvodzujeme ju od V. stupňa iónskej stupnice.

Aiolska stupnica - aiolsky modus
V niektorej literatúre je uvádzaná aj ako eiolska stupnica. Má rovnaké tóny ako Diatonická molová stupnica. Typické sú poltónové kroky medzi II. a III. stupňom a medzi V. a VI. stupňom.

Lokrijska stupnica - lokrijsky modus
Niekedy sa označuje aj ako lokricka stupnica alebo lokricky modus. Ide o molovú stupnicu. Typickým znakom je poltónový krok medzi I. a II. stupňom a zmenšená kvinta na V. stupni.
Naposledy upravil marianguitar dňa 03 Jan 2011, 12:33, celkovo upravené 6

Poslať 01 Jún 2007, 13:58
marianguitar Obrázok užívateľa
V.I.P.
V.I.P.

Príspevky: 8055
Obrázky: 327
Bydlisko: Piešťany, SR

Stredoveké (cirkevné) stupnice (mody) tvorili základ tzv. "modálnej harmónie", ktoré sa dnes bežne využíva rovnako ako tieto stupnice. Postupom času boli názvy niektorých týchto stupníc modifikované (pozmenené). V dnešných teoretických prácach sa stretávame z diatonickou durovou alebo molovou stupnicou. Obidve tieto stupnice nájdeme aj v stredovekých modoch (iónsky a aiolsky). Postupným vývojom melodického a harmonického myslenia vznikli ďalšie moderné stupnice melodická a harmonická mol a stupnice "kombinované".

Lýdicko - mixolýdicka stupnica
Je typickým príkladom kombinovanej stupnice. Ide o kombináciu lýdickej a mixolýdickej stupnice (módu) v tom zmysle, že sú v tejto stupnici použité typické stupne pre obidve stupnice. Z toho vyplýva, že táto kombinovaná stupnica obsahuje ako "zväčšenú kvartu" (4#), ktorú obsahuje lýdicka stupnica, tak aj "malú septimu" (7b), typickú pre mixolýdický mód.

Dórsko - frygicka stupnica
Vznikne kombináciou dórskeho a frygického módu. Pri tejto kombinácii použijeme typické intervaly pre dórsku stupnicu - "veľkú sextu" (6) a z frygickej stupnice uplatníme typickú "malú sekundu" (2b).
Táto kombinovaná stupnica je paralelnou stupnicou k predchádzajúcej stupnici lýdicko-mixolýdickej.

Znázorníme si paralelnosť týchto dvoch stupníc:
Stupne stupnice:_____I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII.
Lýdicko-mixolýdická___c - d - e - fis - g - a - b - c1 ..........
Dórsko-frygicka:___________________a - b - c - d - e - fis - g - a1
Ako vidieť, na VI. stupni lýdicko-mixolýdickej stupnice začína kombinovaná dórsko-frygicka stupnica. Tóny týchto dvoch stupníc sú rovnaké ale každá má iný základný tón. Je jasné, ?e ak tieto stupnice postavíme od rovnakého základného tónu, intervalová skladba (a tým aj tóny) týchto stupníc budú odli?né:

Stupne stupnice: I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII.
Lýdicko-mixolýdická: c - d - e - fis - g - a - b - c1
Dórsko-frygicka: c - des - es - f - g - a - b - c1

Obidve vyžšie uvedené kombinované stupnice je potrebné hrať kvôli svojej intervalovej skladbe v rozšírených prstokladoch.

Diatonická durová stupnica
Je identická zo stredovekým iónskym modusom. Tóny tejto stupnice sú zhodné aj z tónmi pôvodnej diatonickej rady. Poltónové vzdialenosti sú teda medzi III. - IV. stupňom a tiež VII.-VIII. stupňom. Pojem dur a mol sa začal vyskytovať v teórii až neskôr po období rozkvetu "modálnej harmónie" v stredoveku. Určenie "pohlavia" stupnice (tónorod) podľa povahy tercie (malá - mol, veľká - dur) zostal až dodnes. V prvotvare (od tónu "c") je známa táto stupnica ako "pôvodná Diatonická rada".
Pôvodné tóny c-d-e-f-g-a-h sú východiskovým materiálom pre transpozíciu.
Pri transponovaní (prenesením do inej absolútnej výšky) musíme dodržať intervalové vzdialenosti medzi susednými tónmi a preto niektoré pôvodné tóny zvyšujeme alebo znižujeme. Pri týchto chromatických zmenách platia určité pravidlá.
Podľa počtu krížikov (#) alebo béčiek (b) môžeme usporiadať durové diatonicke stupnice do tzv. kvintového alebo kvartového kruhu.

Diatonická molová stupnica
Je zhodná z aiolskym (alebo eiolskym) modusom - stupnicou. Typická je teda malá tercia na III. stupni, malá sexta na VI. stupni a malá septima na VII. stupni. Každá Diatonická molová stupnica je paralelná z príslušnou durovou stupnicou, napr.:

C dur - a mol G dur - e mol D dur - h mol A dur - fis mol
E dur - cis mol H dur - gis mol Fis dur - dis mol Cis dur - ais mol

F dur - d mol B dur - g mol Es dur - c mol As dur - f mol
Des dur - b mol Ges dur - es mol Ces dur - as mol atď...

Podľa počtu krížikov (#) alebo béčiek (b) môžeme usporiadať diatonicke molové stupnice do tzv. kvintového alebo kvartového kruhu.

Harmonická molová stupnica
Postupným vývojom harmonického myslenia v hudbe sa objavuje i harmonická molová stupnica. Táto vychádza z molovej diatonickej stupnice, na rozdiel od nej má však na VII. stupni veľkú septimu.
Tým vzniká medzi VI. a VII. stupňom troj-poltónový krok nazývaný hiátus. Ide o interval zväčšenej sekundy.

Melodická molová stupnica
Nespevný krok zväčšenej sekundy v harmonickej molovej stupnici odstránila melodická molová stupnica zmenou VI. stupňa na veľkú sextu. Táto mení hiátus na krok veľkej sekundy medzi VI. a VII. stupňom. Takýto tvar má melodická molová stupnica pokiaľ sa hrá vzostupne. Pri hre nadol (zostupne) sa hrá ako diatonická molová stupnica (aiolska).
Naposledy upravil marianguitar dňa 03 Jan 2011, 14:03, celkovo upravené 12

Poslať 01 Jún 2007, 14:02
marianguitar Obrázok užívateľa
V.I.P.
V.I.P.

Príspevky: 8055
Obrázky: 327
Bydlisko: Piešťany, SR

Stupnice osemtónové - oktatoniky
Najpoužívanejšími a prakticky využiteľnými stupnicami v tejto skupine je symetrická stupnica a tri typy bluesovej osemtónovej stupnice. Možné prstoklady si neskôr preberieme.

Symetrická (zmenšená) stupnica
Táto stupnica sa skladá z pravidelne sa striedajúcich intervalov celého tónu a poltónu. Symetrická stupnica v podstate vyplňuje zmenšený septakord (viď kapitolu o akordoch) pomocou poltónových prechodov k nasledujúcemu tónu - z toho vyplýva aj názov zmenšená.

Bluesová osemtónová stupnica
Podľa počtu a rozmiestnenia blue tónov môže mať rôzny tvar (intervalové usporiadanie). V podstate sú tri takéto stupnice:

1/ Bluesová osemtónová, ktorá obsahuje dva blue tóny (3b, 7b) - typ A.
2/ Bluesová osemtónová, ktorá obsahuje tri blue tóny (3b, 5b, 7b) a interval veľkej sekundy na II. Stupni - typ B.
3/ Bluesová osemtónová, ktorá obsahuje tri blue tóny (3b, 5b, 7b) s intervalom malej tercie na II. Stupni - typ C.

Porovnajme intervalové vzdialenosti a celkovú stavbu týchto stupníc a pre lepšie zapamätanie porovnajme aj ich stupnicové vzorce:

stupne stupnice: I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII.
Typ A: 1 - 2 - 3b - 3 - 4 - 5 - 6 - 7b (3b, 7b)
Typ B: 1 - 2 - 3b - 3 - 4 - 5b - 5 - 7b (3b, 5b, 7b) a nemá sextu.
Typ C: 1 - 3b - 3 - 4 - 5b - 5 - 6 - 7b (3b, 5b, 7b) a nemá sekundu.

Vo všetkých uvedených stupniciach sa nachádza malá a veľká tercia (na II. alebo III. stupni), kvarta (na IV. alebo V. stupni) , čistá kvinta (na VI. alebo VII. stupni) a malá septima (na VIII. stupni) stupnice.

Stupnice - z nich môžeme čerpať pri tvorbe vlastných sól nielen tónový materiál ale aj postup ukladania prstov na hmatník, aj keď v praxi využijeme vo väčšine prípadov len určité úseky stupníc z ktorých sa skladajú najmenšie melodické časti ako je fráza (najkratší melodický úsek) alebo motív. Stupnice vám určite veľmi napomôžu pri "melodike" vášho inštrumentálneho prejavu.
Naposledy upravil marianguitar dňa 03 Jan 2011, 16:29, celkovo upravené 3

Poslať 01 Jún 2007, 16:45
Jonso Obrázok užívateľa
okukávač
okukávač

Príspevky: 180
Fúúúha, no chcelo by to k textovému výkladu aj obrázky. :shock:
Yamaha RGX-321, kombo Marshall 8080S

Poslať 16 Aug 2007, 12:28
Osho Obrázok užívateľa
okukávač
okukávač

Príspevky: 152
Bydlisko: Brezová pod Bradlom
vie mi dakto povedat, ci sa v niecom odlisuju stupnice ktore sa hraju na gitare od stuonic, ktore sa hraju na bassgitare?...myslim, ze je to to iste...ci sa mylim?

Poslať 16 Aug 2007, 12:58
marianguitar Obrázok užívateľa
V.I.P.
V.I.P.

Príspevky: 8055
Obrázky: 327
Bydlisko: Piešťany, SR

Osho píše:
vie mi dakto povedat, ci sa v niecom odlisuju stupnice ktore sa hraju na gitare od stuonic, ktore sa hraju na bassgitare?...myslim, ze je to to iste...ci sa mylim?


Stupnica je stupnica, nezalezi na akom nastroji ju hras. Jediny rozdiel moze byt vo vyske v ktorej to nastroj hra. Charakter stupnice urcuje intervaly medzi jednotlivymi tomni a poloha zakladneho tonu (c,d,e,f,g,a,h atd...)
C dur stupnicu mozes zahrat na gitare v niekolkych vyskovych polohach. tak isto ju mozes zahrat na basgitare v niekolkych vyskovych polohach ale urcite nizsich ako na gitare. 8)

Ďalší

Späť na Teória

cron